Nič nebolo, ako som si predstavovala

Keď sa naši chlapci narodili, bola som celkom rozhodená a nepripravená. Čakala som je totiž o niečo neskôr a oni vykukli na svet podľa svojho uváženia. Možno to zo mňa aj cítili, pretože boli už od začiatku veľa uplakaní a ja som si často nevedela rady. Trpela som nespavosťou, pretože sa mi často budili a veľmi skoro je začalo trápiť bruško. Vyskúšali sme veľa rôznych kvapiek, ktoré im mali uľaviť, ale nič nám príliš nezabralo. Až keď sme ich pevnejšie zavinuli a nahriali im vankúšik bolo na chvíľku lepšie. Ich nočné budenie ale aj tak neprestalo. Chceli spať so mnou a v postieľkach sa im nepáčilo.

Ideálne lôžko

Často som si hovorila, že sme možno mali kúpiť kolisky, húpanie by ich možno upokojilo. Predsa len sú o niečo menšie a bábätko je obklopené hrejivú látkou a cíti sa ako u mamičky. Proste u mňa sa cítili viac v bezpečí. Len to bolo trochu náročnejšie. Neskôr sme mali prútený košík na kolieskach, kde občas jeden z našich synov spal počas dňa. Dal sa pohodlne premiestniť po celom byte. Možno im časom pribudne sestrička a to by som už s obstaraním kolísky neváhala.